14—Slovenské národné povstanie.

V auguste 1944 vypuklo na Slovensku jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti fašizmu, v ktorom bojovalo 32 národov a národností a trvalo 60 dní.

Na začiatku vojny v roku 1939, v období, kedy sa nacistickému Nemecku darilo v jeho expanzívnej zahraničnej politike, slovenská spoločnosť nevidela prílišné riziká v spojenectve s Hitlerom. Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami nezažilo priame boje a na jeho území panoval relatívny pokoj. Táto istota obyvateľstva (nie však vládnucej HSĽS) bola postupne nahlodávaná od roku 1943.

Porážka Hitlera v ZSSR a zvrhnutie Mussoliniho fašistického režimu v Taliansku naznačovali zmenu politického vývoja v Európe. Slovenskí vojaci čoraz častejšie prebiehali na druhú stranu a vznikalo čoraz viac odbojových skupín, v ktorých boli aktívni nielen komunisti a Židia, ale aj sociálni demokrati, agrárnici (prvorepubliková politická strana), Česi, Rómovia, evanjelici a dokonca aj katolíci.

FIG. 14 / 01

Grafika Štefana Bednára

OTTO ŠIMKO

Pre Denník N

Pridal som sa teda k 9. liptovskému partizánskemu odriadu, kde bolo spolu so mnou ešte päť Židov. Na ten moment nikdy nezabudnem. Po rokoch som sa stal opäť slobodným a rovnocenným. Dostal som sa s puškou v ruke do spoločnosti, ktorá ma brala ako človeka, a navyše som mohol bojovať proti tým, ktorí mňa aj moju rodinu väznili. To bol ohromný pocit. Vo Vitálišovciach pri Liptovskom Mikuláši dvaja naši chlapci v civile chytili nemeckého člena SS a priviedli ho k nášmu oddielu do Žiarskej doliny. Po výsluchu sa zistilo, že je esesák, a že bol navyše dozorcom v koncentračnom tábore v Dachau. Ťažko sa tomu dnes rozumie, ale pravidlo medzi partizánmi bolo, že so sebou neberú zajatcov. Zvlášť v oddieli so sovietskym veliteľom, ako bol ten náš. Vojnový rozsudok bol jasný. Poprava.

Politický komisár nášho oddielu určil seba, mňa a ešte jedného Žida ako troch členov popravčej čaty. Zrejme to považoval za nejaké gesto zadosťučinenia. Toho esesáka sme vyviedli von z chaty, kde sme ho zadržiavali, a vyzliekli z uniformy, lebo tú sme potrebovali. Bolo mu jasné, čo sa bude diať. Stál vonku, len tak, v spodnej bielizni. Keďže som vedel po nemecky, pokúsil som sa mu vysvetliť, prečo musí zomrieť. V tej chvíli sa prejavil ako verný hitlerovec. Povedal mi, že neľutuje, čo robil, že je hrdý na to, že bol dozorcom v Dachau, a že Židov treba vykántriť.

Viete, bol to možno dvadsaťpäťročný chlapec, zmagorený tým, čo im ako členom elitných jednotiek nacisti hovorili. Keď pred sebou vidíte bezbranného človeka a máte rozkaz ho zastreliť, nie je to jednoduché. V boji je to iné. Vtedy strieľate a neviete vlastne, koho trafíte. No keď sa takto prejavil, keď opakoval, ako je verný Hitlerovi a ako nič neľutuje, výstrel z mojej pušky išiel ľahšie.

Najprv som sa snažil odôvodniť oprávnenosť toho výstrelu tým, že to bol rozkaz. Bola vojna, iné východisko ako poslúchnuť rozkaz nebolo. Lenže – veď aj nacisti sa ospravedlňovali tým, že len plnili rozkazy. No predstavoval som si, čo ten človek mohol robiť ako dozorca v Dachau, kde možno zahynul aj môj brat. To mi aspoň trochu pomohlo zmieriť sa s tým, čo som urobil. Ale po celý život mi to zostalo ako vec, na ktorú musím stále myslieť.

Nepomerne lepšie vyzbrojeným a zorganizovaným jednotkám Tretej ríše sa však podarilo SNP potlačiť. V čase vyhlásenia Povstania už bol oslobodený Rím a Paríž, ľudia boli presvedčení, že sa vojna chýli ku koncu. No do oslobodenia Bratislavy zostávalo ešte niekoľko mesiacov. Za týchto necelých 6 mesiacov Hitler na Slovensku nastolil teror. Na jeseň 1944 obsadili nemecké jednotky Slovensko a násilne odvážali z krajiny rôzne tovary a suroviny. Nemecké jednotky ďalej systematicky ničili tunajšie komunikácie a dopravné prostriedky, čo viedlo k stámiliónovým škodám.

V čase vyhlásenia Povstania už bol oslobodený Rím a Paríž, ľudia boli presvedčení, že sa vojna chýli ku koncu.

FIG. 14 / 02

Verejná poprava partizánov

Zatiaľ čo prezident Jozef Tiso ďakoval Hitlerovi za potlačenie SNP, boli obnovené deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Deportovali všetkých Židov bez rozdielu, výnimky pre hospodárskych dôležitých Židov udelené v roku 1942 už nehrali žiadnu úlohu. Deportovaných bolo celkovo viac ako 13.000 ľudí. Zatiaľ čo prvú etapu deportácií organizovali predstavitelia Slovenského štátu, táto prebehla v réžii nemeckých jednotiek a sprevádzalo ju aj vraždenie na území Slovenska.

NAFTALI FÜRT

Pre EDAH

Rozdiel medzi našim prvým a druhým pobytom v Seredi bol veľký. V roku 1942 sme mali neustály strach z toho, že nás zaradia do transportu. V októbri, keď transporty ustali, sa situácia normalizovala. Neodchádzali transporty, a tak to bolo až do nášho úteku z tábora. Druhé obdobie po potlačení povstania bolo hrozné. Už sa nepracovalo. Všetko bolo nastavené tak, aby sme boli všetci zavraždení. Bolo veľké zúfalstvo a strach bol silnejší, ako v čase „prvej Serede”.

FIG. 14 / 03

Exhumácia hrobov v Kremničke

V tomto období však nacisti vraždili všetkých, ktorí sa zapojili do Povstania - nielen rasovo prenasledovaných. V mestách sa robili razie a vypálených bolo 95 slovenských obcí.

Spolu s nacistami vraždili členovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy.

FIG. 14 / 04

Chaviva Reik

Symbolom zverstiev sa stal masaker v Kremničke. Najväčšiu časť obetí v Kremničke tvorili obyvatelia židovského pôvodu, ktorých sa našlo v masových hroboch viac ako 450. Okrem nich tu boli zavraždené aj desiatky slovenských civilistov podozrivých z účasti v SNP, ako aj mnoho Rómov, povstaleckých vojakov či partizánov. Medzi zavraždenými bolo aj niekoľko zostrelených príslušníkov anglických i amerických leteckých síl a 58 detí. Spolu s nacistami vraždili členovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy. Po vojne bolo na Slovensku exhumovaných 211 masových hrobov, v ktorých bolo približne 5.000 ľudí.

V Kremničke bola popravená aj parašutistka Chaviva Reiková, ktorá vyrastala v Banskej Bystrici a v roku 1939 emigrovala do Palestíny, no na Slovensko sa vrátila, aby sa zapojila do protifašistického odboja. Bola vycvičená Britmi v elitnej skupine parašutistov a v roku 1944 bola zosadená na Slovensku, kde mala zachraňovať spojeneckých pilotov. Na Slovensko sa vrátila so slovami: “Vraciam sa do Európy, ako sa matka vrhá do horiaceho domu po svoje deti.”

Slovenské národné povstanie bolo síce vojensky potlačené nacistickými okupantmi, no úsilie, ktoré nato museli vynaložiť spolu s presunom nacistických vojsk na územie Slovenska z iných oblastí, pomohli víťazstvu spojencov. Aj vďaka SNP sme sa po vojne zaradili medzi víťazné mocnosti a nemuseli sme platiť vojnové reparácie.

Viac o SNP sa môžete dozvedieť na virtuálnej prehliadke Múzea SNP tu alebo na webe https://oslobodenieslovenska.sk/

GARDISTA OSVALD

vo svojej výpovedi o popravách 
v Kremničke

Dostupné tu.

Medzi zaistenými boli muži, ženy a deti a tiež aj matky, ktoré mali svoje nemluvňatá v perinkách. Už pri tom, ako začali odkladať osobné veci, nastal medzi nimi veľký nárek a začali volať o pomoc.