05—Antisemitizmus.

Predstavitelia Slovenského štátu tvrdili, že Židia sú podradnou rasou, ktorá okráda a ubližuje Slovákom. Začali ich systematicky vyraďovať z verejného života.

FIG 05 / 01

Židovská ulica v Bratislave

Slovenský štát síce preberal myšlienky nacistického Nemecka, no nepriateľské správanie voči židovskému obyvateľstvu sa na území Slovenska neobjavilo až s Adolfom Hitlerom, ale jeho korene siahajú hlbšie.

Už v období slovenského národného obrodenia sa vytváral negatívny obraz Židov. Napríklad vtedajší boj proti alkoholizmu bol nepriamo namierený proti Židom, pretože tí často prevádzkovali krčmy a pálenice. Alkoholizmus bol tak podľa slovenských národovcov dôsledkom židovskej chamtivosti a snahy zarobiť. Mnohí Židia v Uhorsku (ktorého bolo dnešné Slovensko súčasťou) sa zase hlásili k maďarskej národnosti, čím získali nálepku “protislovenského elementu.”

Popri tom existoval aj klasický náboženský antisemitizmus v prostredí prevažne katolíckeho Slovenska, teda napríklad obviňovanie židov za smrť Ježiša Krista. Ľudácka ideológia tak len využila existujúce predsudky voči náboženskej menšine. S nástupom HSĽS k moci v roku 1938 sa antisemitizmus stal súčasťou politického programu.

Jozef Tiso židovskú menšinu označil za “škodcov,” od ktorých je potrebné sa očistiť. Na dva a pol miliónovom Slovensku vtedy žilo 89 000 židovských občanov. Títo ľudia však nepredstavovali jednoliatu skupinu. Boli medzi nimi chudobní, bohatí, sekulárni, ortodoxní veriaci, ktorí nosili tradičný židovský odev, ale aj neologickí, ktorí nosili rovnaké oblečenie ako väčšina.

OTTO ŠIMKO

Pre Denník N
Dostupné tu.

My sme neboli ortodoxní Židia, patrili sme k takzvaným neológom, ktorí majú voľnejšie pravidlá. Boli sme skôr svetsky založená rodina. No základné veci sme dodržiavali, do synagógy sme chodievali dva razy do roka, na Nový rok a Deň zmierenia. (...) Zlom nastal vznikom Slovenského štátu, teda, keď som mal pätnásť rokov. Antisemitizmus existoval aj predtým, tak ako bude existovať vždy, ale keďže som vyrastal v bežnom prostredí, ba aj môj výzor bol taký nejaký nežidovský, nepociťoval som ho. (...)

FIG. 05 / 02

Plagát propagandy

FIG. 05 / 03

Plagát propagandy

ALEXANDER MACH

Minister vnútra a veliteľ Hlinkovej Gardy

5.2. 1939

Prejav v Rišňovciach

Čo sa týka českej a židovskej otázky, máme v programe to, čo sme mali v programe celých 20 rokov. Keby sme tento program zradili, zradili by sme samých seba. Mali sme za 20 rokov heslo Slovensko Slovákom! a toto heslo platí aj dnes a toto heslo nás povedie až do úplného, stopercentného víťazstva. (...) So Židmi, ktorí majú zlato, šperky, bohatstvo, urobili všade poriadok a urobíme ho s nimi aj my. Silou Slovenskej krajiny je práca a kto tu nepracuje, ten tu nebude ani jesť. Kto tu čo nakradol, to sa mu vezme! To je praktické riešenie celej židovskej otázky.