01—Holokaust

V rokoch 1939-45 bolo v Európe vyvraždených približne 6 miliónov ľudí. Táto genocída postihla takmer 70.000 slovenských občanov a občaniek, keďže vláda vojnovej Slovenskej republiky aktívne na holokauste participovala. Genocída postihla najmä židovské obyvateľstvo, ale rasové zákony v nacistickom Nemecku, v jeho satelitoch a okupovaných krajinách Európy perzekuovali a viedli aj k vraždeniu Rómov, Sintov,  LGBT ľudí, ako aj politických odporcov.

FIG 01 / 01

Židovský Menorah

Holokaust alebo hebrejsky šoa označuje štátom organizované prenasledovanie a masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny (1939-45) v Európe, vrátane Slovenska. Prečo zabíjali práve Židov? Musíme začať od dávnych čias, pretože antisemitizmus (nenávisť voči židom) je veľmi starý fenomén. Kto sú vlastne Židia? Židia sú jedným z tzv. semitských národov pochádzajúcich z Blízkeho východu. Slovo Žid teda neoznačuje len osoby židovského vierovyznania (judaizmu), ale ide aj o národ. Slovom Židia označujeme národ, ak toto slovo má malé začiatočné písmeno, ide o osoby židovského vierovyznania.

Judaizmus vznikol v 2. tisícročí p. n. l. a je považovaný za najstaršie monoteistické náboženstvo na svete, to znamená, že jeho príslušníci veria v jediného Boha. Z neho vychádzajú aj ďalšie dve najrozšírenejšie monoteistické náboženstvá, kresťanstvo a islam. Preto sú si tieto náboženstvá v mnohom veľmi podobné. Napríklad svätou knihou pre kresťanov aj židov je Starý zákon (časť Biblie), islam a judaizmus zase neuznávajú zobrazovanie Boha.

Rozdielnosť medzi týmito náboženstvami spočíva napríklad v inom náboženskom kalendári, rôznych rituáloch a zvykoch ako detská obriezka (chlapcov), stravovacích rituáloch, ale aj výbere surovín a spôsobu prípravy jedál. Tieto zvyky a obmedzenia čerpajú židia z Tanachu (hebrejskej Biblie). Ďalším rozdielom je napríklad očakávanie príchodu mesiáša, ktorého pre kresťanov symbolizuje osoba Ježiša Krista, ktorého ale židia ako mesiáša neprijali. V judaizme na rozdiel od kresťanstva nie je dôležitý posmrtný život, ale život na Zemi. Židia preto veľmi dbali na dodržiavanie rôznych náboženských zákonov a prikázaní.

Je dôležité poznať tieto rozdiely, pretože holokaust sa dial v prevažne kresťanskom prostredí a predsudky prameniace z týchto odlišností boli často využívané na perzekúciu.

FIG 01 / 02

Židovská Synagóga v Plzni

Svätým dňom pre Židov je napríklad sobota, z čoho neskôr vznikol stereotyp o ich lenivosti, lebo v ten deň nič nerobili. Kresťanstvo a judaizmus má ďalej odlišný pohľad na požičiavanie peňazí, kvôli čomu začali byť počas stredoveku považovaní za úžerníkov. Neuznávanie mesiáša Ježiša Krista zase viedlo od stredoveku k rozšíreniu povery, že Židia zabili Krista, za čo kresťania v stredoveku Židov kolektívne obviňovali.

Náboženské vojny boli bežnou súčasťou európskych dejín a nevyhli sa ani židom. Ako nové náboženstvo s odlišnými zvykmi čelilo nenávisti a prenasledovaniu už od svojho vzniku, to pokračovalo až do stredoveku, kedy vznikajú židovské getá. Židia boli obviňovaní z rituálnych vrážd, šírenia nákazlivých chorôb či morových epidémií. Na základe mnohých obmedzení napríklad nemohli vlastniť pôdu, často sa potom mohli venovať iba tým činnostiam, ktoré im boli povolené. Napríklad keďže kresťanom bol vtedy peňažný obchod zakázaný, venovali sa tomu židia - obchodu a požičiavaniu peňazí na úrok.

Zatiaľ čo pojmom antijudaizmus chápeme odpor voči náboženstvu judaizmu, pojmom antisemitizmus chápeme odpor a nepriateľstvo voči Židom ako “rase”. Táto rasová teória bola prvýkrát formulovaná už v polovici 19. storočia (Joseph Arthur de Gobineau: „Esej o nerovnosti ľudských rás“). Išlo o nepodloženú a nesprávnu teóriu, ktorú by sme dnes nazvali rasizmus a s vedou už nemá nič spoločné. Podľa tejto teórie najsilnejšiu zložku bielej populácie predstavuje „nordická plavovlasá modrooká dolichocefálna podružná rasa“ a predovšetkým jej germánsky kmeň. Koncom 19. storočia sa k rastúcej nedôvere voči židovskému obyvateľstvu pridali ďalšie prvky – Židia podporovali kapitalizmus alebo boli na druhej strane „príliš“ liberálni či ľavicoví. Z mnohých rysov vtedy sa modernizujúcej spoločnosti a najmä jej negatívnych dôsledkov obviňovali Židov. V tomto období vzniká aj idea svetového židovského sprisahania.

V roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a jeho strana NSDAP, vzniklo nacistické Nemecko.

Hitler tiež veril, že svetom hýbe medzinárodné židovské sprisahanie a že Nemecko ako zástupca „vyspelej, nadradenej árijskej rasy“ je jediným štátom schopným zachrániť európsku civilizáciu. Po prvej svetovej vojne nastala hospodárska kríza, ktorá výrazne zasiahla aj Nemecko. Hitler tvrdil, že za hospodársky úpadok môžu práve Židia. Okrem toho, že vtedajší antisemiti Židov prezentovali ako parazitických  kapitalistov, prezentovali ich ako niečo zdegenerované, čoho je potrebné sa zbaviť. Hitler chcel na základe týchto presvedčení pôvodne Židov vyhnať len z Nemecka, no s expanzívnou politikou tretej ríše sa pod nemeckú kontrolu dostali nové územia.

Medzi nimi aj Slovensko. Tragický osud však nepostihol len osoby židovskej národnosti. Rómske obyvateľstvo a LGBT ľudia boli kriminalizovaní a perzekuovaní už v medzivojnovom Československu. Ani prostredie demokratickej a liberálnej republiky nebolo pripravené tieto menšiny plne akceptovať a integrovať. Židovské obyvateľstvo sa však stalo dobre integrovanou súčasťou československého kultúrneho, spoločenského, ekonomického a politického života. Zmeny v politickej a spoločenskej klíme po po jeseni 1938 však tento pozitívny vývoj prerušili. Ľudácky režim tvrdo a agresívne, najskôr verbálne a postupne aj brutálnymi perzekúciami prenasledoval príslušníkov a príslušníčky židovskej, rómskej a LGBT menšiny na Slovensku.

Norimberské zákony, známe ako “Zákony na ochranu krvi” sa vzťahovali rovnakou mierou na Židov ako aj na Rómov. Vyvražďovanie rómskeho obyvateľstva bolo súčasťou rasovej politiky nacistického Nemecka a jeho spojencov, ktoré malo nasledovať po tzv. konečnom riešení židovskej otázky. Slovenský štát, ako spojenec Nemecka, sa aktívne podieľal na realizácii diskriminačných nariadení. Rómov žijúcich na vtedajšom slovenskom území však nepostihla genocída a neboli ani deportovaní do vyhladzovacieho tábora v Auschwitz -Birkenau.

Nacistické Nemecko pravdepodobne ponúkalo svoje skúsenosti s tzv. riešením cigánskej otázky, no ľudácky režim tento návrh nevyužil, alebo len jednoducho nestihol využiť v plnom rozsahu (ako vravia Rómovia o Dei lenge na šegentinďa - Boh im nepomohol). Bez ohľadu na to, však Rómovia počas celého trvania Slovenského štátu čelili brutálnemu útlaku, mnohí boli v pracovných táboroch upracovaní k smrti alebo podľahli katastrofálnym životným podmienkam. Tí, ktorí žili na juhu alebo východe Slovenska, na území, ktoré v roku 1938 pripadlo Maďarsku, boli napokon aj deportovaní do koncentračného tábora.

V rómskom jazyku sa o rómskom holokauste hovorí ako o Porajmos, čo sa dá preložiť ako “požieranie”.

Medzi rokmi 1936 a 1945 nacistické Nemecko a jeho spojenci vyvraždili viac než polovicu európskych Rómov. Napriek tomu sa však genocída Rómov nikdy nedostala do hlbšieho povedomia ľudí. Dôvodov je viacero - od nemožnosti stanovenia počtu obetí,  vyvraždenia strednej rómskej triedy, ktorá by si genocídu aktívne pripomínala, až po neochotu povojnových štátov postaviť Rómov na roveň ostatným prenasledovaným. Napríklad Západné Nemecko oficiálne uznalo genocídu Rómov až v roku 1982, Európsky parlament až v roku 2015, kedy aj určil 2. august Pamätným dňom rómskeho holokaustu. V oficiálnom kalendári na Slovensku ešte stále spomienkový deň na utrpenie Rómov počas druhej svetovej vojny nefiguruje.