Nacisti kruto a nemilosrdne vraždili nevinných, boli smädní po krvi. Nevinní židia sa snažili len prežiť, matky ochrániť svoje deti, otcovia rodiny. Môj obraz znázorňuje oddanu lásku matky, ktorá je ochotná bez váhania položiť život pre svoje dieťa. Do svojho posledného dychu ho obíma a ľúbi.
Toto dielo som sa rozhodla robiť práve linorytom, lebo to je veľmi hrubá technika ako doba v ktorej žili židia. Je to násilná technika vrývania ako sa táto udalosť vryla do našej histórie. Opisuje rodinu Popperovcov, ktorý vlastnili jeden z najrozsiahlejších pivovarov na Slovensku. Táto rodina je pre moje mesto veľmi významná. Pivovar stojí dodnes a v Hliníku nad Vahom majú pomník ktorý prešiel rekonštrukciou. Bytča bola židovské mesto, tak sa táto téma dotýka dosť aj mňa.
Môj obrázok rozpráva príbeh židovskej rodinky, ktorá si šťastne žila. Jedného dňa im však do domu vtrhlo nešťastie a zármutok. Každý z nich si prežil svoj vlastný osud, ktorí ich čakal. No i keď všetci zomreli, na konci sa stretli na krajšom mieste a od tiaľ ich už nikto násilne nerozdelí.
Hľadali sme živý príbeh z najväčšej a najtemnejšej tragédie ľudstva, keď sa nenávisť k inakosti pretavila do premysleného vyvražďovania židovského národa. Sme veľmi šťastní, že sa nám podarilo skontaktovať s preživším holokaustu, pánom Ottom Šimkom, ktorý v júni oslávi krásnych 100 rokov. Porozprával nám príbeh o svojom bratovi Ivanovi, ktorý zahynul ako 17 ročný v roku 1944 v koncentračnom tábore Osvienčim. Smútok za bratom je stále silný, ani 80 rokov od jeho tragického a nezmyselného skonu nestíšilo bolesť z odlúčenia.
Po udaní v rodnej Nitre Ivana odviedli do pracovného koncentračného tábora v Seredi. Tam sa snažil ukryť pred transportmi v pilinách pri stolárskych dielňach. Odhalili ho však a deportovali ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Obaja súrodenci navštevovali piaristické gymnázium v Nitre. Ivan bol vynikajúci študent, každý ročník ukončil s vyznamenaním.
Otto Šimko si spomína na jedno školské divadelné vystúpenie, v ktorom si brat zahral lekára. Vidí ho s malým kufríkom, predstavenie si užíval. Je presvedčený o tom, že brat Ivan by bol vyštudoval za lekára. Koľkým ľuďom by pomohol? Koľkým by priniesol úľavu či novú nádej do života? Možno by vynašiel liek na rakovinu, alebo vakcínu, ktorá by zachránila milióny životov po celom svete.
Celkom zbytočne, nezmyselne a zvrátene bol ale jeho mladý život zmarený. Sme už dnes dostatočne poučení, aby sme pochopili, že potláčanie práv akejkoľvek skupiny obyvateľstva vedie k nenapraviteľným a tragickým koncom? Nezabudni na holokaust. Na slovo plné bolesti, smútku z odlúčení a nepochopenia.
Andrej Gellért, umelec známy pod prezývkou Bandi, je osudom spojený s kaviarňou Savoy v Prešove na Hlavnej ulici, ktorá odrážala nielen jeho podstatu, ale stelesňovala tiež jeho lásku k miestu, ktoré by bez neho nejestvovalo. V jedno nedeľné ráno sedel Bandi na svojom obvyklom mieste. Cez okno dovnútra drzo prenikal lúč svetla. Odraz sklenenej vázy vytvoril na stene fascinujúce svetelné divadlo. Bandi ticho sledoval predstavenie pred sebou a pokojne sa nechal vtiahnuť do deja. Aká krásna, ale krehká a vzácna je sloboda!
Nacistické hnutie v rokoch 1933 až 1945 malo za následky masove vyvražďovanie židov, ľudí inej pleti, národnosti, vierovyznania a iných názorov. Pripravilo nás o nie jednu umeleckú dušu, ktorá mohla obohatiť našu spoločnosť. Jednou z obetí bola Anna Franková, ktorá v roku 1945 tesne pred oslobodením Bergen Balsenu zosnula na týfus, avšak jej sny o tom, že sa chce stať spisovateľkou, nezostali nepovšimnuté a denník, ktorý napísala počas pobytu v úkryte, bol publikovaný verejnosti jej otcom Ottom Frankom. Jej slová zneli “Chcem žiť aj po smrti “.
O diele: Hana sa teší na svoj nový život. Jej kufrík je naplnený nádejou, že tam, za múrmi tábora, na ňu čaká život obyčajného dievčaťa, ktoré si splní všetky svoje sny. Svet sa stáva čoraz farebnejším. V mysli pribúdajú obrazy zelených lesov v rannom opare, zurčiaceho potoka, vychádzajúceho slnka. Brat Jiří je tu len pre ňu, nikdy ju neopustí, nedovolí, aby jej niekto ublížil, už nikdy! Raz namaľuje všetky pekné veci, ktoré stvoril Boh! Raz... Hana Bradyová zomrela ako 13 - ročná 23. októbra 1944 v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Nezabudneme!
Doktor Maximilián Schiff žil a pôsobil v Starej Bystrici v rokoch 1930 – 1942 ako obvodný lekár. Bol zavraždený počas holokaustu. Ak by mu bolo dovolené žiť a pôsobiť mimo hrôz koncentračného tábora, bol by pravdepodobne jedným z významných prínosov v medicíne a humanitárnej práci svojej doby.
Jeho vedomosti, empatia a morálny charakter ho predurčovali k tomu, aby pomohol mnohým ľuďom. Schiffova zručnosť a znalosť medicíny by ho mohla viesť k výskumu a inováciám v oblasti liečby chorôb, kde by mohol zohrať dôležitú úlohu pri rozvoji nových terapií a liekov. Jeho osobná skúsenosť s hrôzami holokaustu by ho mohla motivovať k budovaniu mostov medzi rôznymi kultúrami a národmi s cieľom dosiahnuť lepšie porozumenie a mier.
Slovensko poslalo počas druhej svetovej vojny na smrť do koncentračných táborov približne 70 000 ľudí. Deportáciám sa nevyhli ani KYSUCE. Koho sme stratili? Dňa 14. 9. 1944 odvliekli Nemci z mojej obce jediného zborovského žida J. Adlera. Bol to obchodník s drevom, s miešaným tovarom a krčmár. Jeho brata Vojtecha schovávali v humne. Vojtech sa zachránil. Život J. Adlera by nemal byť zabudnutý. Prečo? Možno práve preto, že by pomohol pri stavbe nášho kostola. Možno preto, že mal sny. Možno preto, že bol len človek.
V rámci eTwinning programu sme vytvorili krátke video, ktoré pripomína hrôzy holokaustu. Spomína sa v ňom aké bolo postavenie židov na Slovensku, židovské pamiatky, ktoré sa nachádzajú v Dolnom Kubíne, a hlavne príbeh Wetzlera&Vrbu a Tibora Špitza, ktorých život bol ovplyvnený segregáciou židov počas 2. svetovej vojny.
Jana Teššerová je na svete vďaka odvážnym ľuďom, ktorí skrývali jej rodičov. Vypočujte si srdcervúci príbeh v podaní Jany Teššerovej, dcéry Reginy a Lea Kováčovcov, preživších Holokaustu, ktorí si prežili peklo na zemi a napriek tomu sa nevzdali a postavili sa na nohy. Vďaka svojej statočnosti a determinácii prežili aj krásne chvíle a plnohodnotný život obohatený dvomi deťmi, synom Jozefom a dcérou Janou.
Karolína prostredníctvom svojho umeleckého cítenia vytvorila nevšedné výtvarné dielo znázorňujúce sestry, dievčatá, z prvého slovenského transportu do Osvienčimu. Osud sa kruto zahral s ich životom, pretože staršia Lea v koncentračnom tábore zomrela a mladšia Edita prežila. Karolínina maľba predstavuje súčasť mozaiky ľudských osudov našich dejín.
V rámci eTwinning programu sme vytvorili krátke video, ktoré pripomína hrôzy holokaustu. Spomína sa v ňom aké bolo postavenie židov na Slovensku, židovské pamiatky, ktoré sa nachádzajú v Dolnom Kubíne, a hlavne príbeh Wetzlera&Vrbu a Tibora Špitza, ktorých život bol ovplyvnený segregáciou židov počas 2. svetovej vojny.
Koho sme stratili? Druhá svetová vojna si vyžiadala veľa obetí. Životy mnohých končili tragicky v koncentračných táboroch. Takto zomierali nevinné matky s deťmi, otcovia, tak ako aj osobnosti, ktoré sú verejnosti známejšie. V tomto blogu by som chcel bližšie pozrieť na život Generála Jána Goliana.
Smäd po krvi
Mária Feona Belinská
Odchod do pekla
Sára Setnická
Stretneme sa na konci
Anna Svrčková
Ivan Šimko
dariartx
Andrej Gellért
melania pribulova
Knihy od Anny
halcakova
Kufor na sny
mincoldie
Dr. Maximilián Schiff
Ema Kubíková, Martin Rendár
J. Adler
Tatiana Behanová
Dodnes si ty dny pamatuji
verona strockova
A short film made by 3.A in the memory of Jews from our region.
Lea Pallas, Diana Kráľová
Jana Teššerová
Ema Kubíková, Martin Rendár
Dievčenské roky v tieni plynovej komory
Karolína Šeborová
Koho sme stratili?
tasnemodrymivlasmi
Hilda Hrabovecká
Vanesa Nagyová
POZRIEŤ V AUGMENTED REALITY
POZRIEŤ NA YOUTUBE